Igor Balažovič, Group Manager BI, NESS Slovensko.
Paradoxne to nie sú finančné prostriedky. Ale sú to práve zamestnanci tej ktorej spoločnosti, ktorí spravidla tvoria najväčšiu položku výdavkov spoločnosti (mzdy, odvody, odmeny, náklady na školenia, atď.). Nezáleží koľko zamestnancov spoločnosť má. Ale platí, že zamestnanci sú práve motorom, vedú do pohybu celú firmu a dávajú konečnú formu produktom, či službám, ktoré vytvárajú a za ktoré dostáva tá ktorá spoločnosť primeranú odplatu a dosahuje prostredníctvom nich zisk. Výrobní pracovníci, riadiaci pracovníci, výskumníci či inovatívni pracovníci - sú to oni, ktorí prinášajú hodnoty.
A ako poskytnúť najlepšiu podporu zamestnancom?
Jedným z riešení sú systémy na podporu riadenia ľudských zdrojov. Môže sa zdať, že takzvané HR riešenia sú dnes v čase tlaku na obchod, skôr luxusom ako nevyhnutnosťou. Ale keď sa na to pozrieme z opačnej strany, že zamestnanci sú najväčším bohatstvo spoločnosti, tak nad týmito riešeniami začnete aspoň uvažovať.
Pracovníkov, ktorí podávajú najlepší výkon, by si mala spoločnosť udržať a mali by byť správne motivovaní. Mnohokrát sa však stáva, že sú zaťažovaní „byrokratickými“ administratívnymi aktivitami uberajúcimi ich čas, ktorý by vedeli využiť efektívnejšie, či už na obchod, výrobu, či iné produktívne činnosti prinášajúce reálny výnos. Svoj čas musia venovať napríklad, evidencii, vyplňovaniu formulárov, žiadostí , zháňaniu rôznych potvrdení (pre banku, dane, odvody, príspevky, atď), osobnému zasielaniu žiadostí (dovolenka, čerpania zdravotného voľna, neprítomnosti, atď.). Vedúci pracovníci môžu byť zase zaťažovaní schvaľovaním, vypĺňaním a vyhodnocovaním žiadostí atď . Na jednej strane potrebná ale zdĺhavá papierová byrokracia môže znepríjemniť pracovné prostredia na toľko, až narastie nad únosnú mieru a môže viesť k nespokojnosti či dokonca v krajnom prípade k výpovediam, prípadne sabotáži práce. A to nie sú veci, ktoré by sme radi videli na pracovisku a prichádzali tak o šikovných kľúčových ľudí.
Zníženie papierovej byrokracie, automatizácia a elektronizácia procesov spojených s riadením ľudských zdrojov vnáša poriadok, flexibilitu a v neposlednom rade i lepšiu pracovnú atmosféru na pracovisko. Pracovníci sa venujú svojej práci a podporné procesy bežia nebadane pomedzi nich bez toho, aby ich vyrušovali.
Predvyplnené žiadosti a elektronický schvaľovací proces zrýchľujú a sprehľadňujú prácu pre HR pracovníkov, vedúcich oddelení, referentov a napomáhajú vo vytváraní dobrej pracovnej klímy, čo prináša aj vyššiu spokojnosť so službami poskytovanými zamestnávateľom. Na viac dokážeme ušetriť viac ako 60% času potrebného na spracovanie a vybavenie žiadosti, ďalej ušetriť prevádzkové prostriedky ako sú papier, toner, poštovné, čo vedie k úspore celkových finančných prostriedkov. Efektivitu je vidieť hlave na strane zrýchlenia podporných riadiacich procesov, ich sprehľadnenia a v neposlednom rade i vyhodnocovanie výkonnosti procesu, čo v prípade papierovej komunikácie je nerealizovateľné. Zamestnanec, ktorého nezaťažuje nadmerná papierová byrokracia a venuje sa svojej práci, je spokojným zamestnancom, ktorého by si mala každá spoločnosť vážiť. Pomáha šíriť dobré meno spoločnosti na verejnosti a čo je dôležité, dokáže lepšie pracovať i pre spoločnosť.
blog comments powered by
Stano Šimůnek, Senior Vice president pre oblasť ERP, NESS Slovensko, a.s.
Na nedávno seminári o mobilite rečník uviedol, že na svete je 5 mld mobilných telefónov, ale iba 2 mld zubných kefiek. Z publika nezaznela otázka k telefónom, ale akým spôsobom sa vraj spočítalo, že tých zubných kefiek sú 2 miliardy ...
Všetci kto sme prednášali sme zostali zarazení. Dokonca sme na jej autora možno pozerali trochu s pohoršením. Až spätne som si uvedomil, že táto otázka bola príznačná - pravdepodobne aj mobilné zariadenia raz budú tak bežnou súčasťou života, že ich nikto nebude chcieť počítať.
Štatistiky
A štatistiky tomu zatiaľ nasvedčujú. Veď už minulý rok sa podarilo prekonať dôležitý míľnik – vo štvrtom kvartáli 2011 celosvetový predaj smartphonov prvýkrát prevýšil predané množstvo PCčiek. Pre tablety sa to očakáva o 2-3 roky.
Dostupných je veľa podobných presvedčivých údajov, ale väčšina z nich je zo sveta spotrebiteľov a skúma využívanie mobilných aplikácií v súkromnej sfére. Ako je to teda v podnikovom svete, kde sa aplikácie musia využívať na skutočnú prácu a majú napomáhať lepším obchodným výsledkom?
Prieskumy* medzi svetovými podnikmi v rôznych odvetviach preukázali súvis medzi nasadením mobilných riešení a finančnými výsledkami. Už dnes majú firmy v priemere 9 mobilných zariadení na 10 zamestnancov. Tie firmy spomedzi respondentov, ktoré umožnili zamestnancom mobilný prístup k systémom, dosahujú o 30% väčšie tržby než firmy, ktoré nad využitím mobilných riešení vo svojich procesoch neuvažujú. A do tretice firmy, ktoré implementovali procesy s využitím mobilného prístupu dosahujú 2x väčšie priemerné tržby na zamestnanca. Je to plne opodstatnené, pretože využívanie mobilných zariadení má priamy vplyv na produktivitu zamestnancov, vrátane obchodníkov.
Čo z toho vyplýva pre podniky?
Téma mobility v podnikovom svete už nie je len vízia, ale stal sa z nej reálny trend podložený úspešnými projektmi. Dokonca sa vykryštalizovalo viacero podnikových oblastí, kde sa dá hovoriť o „best practices“, a kde nasadenie mobilných riešení patrí k dobrému štandardu. Takými sú napríklad obchod, údržba alebo distribúcia tovarov. Vo všeobecnosti ale stále stojíme na začiatku tohto trendu a môžeme očakávať množstvo nových a z dnešného pohľadu neočakávaných aplikácií.
Aplikácia mobilných riešení pre konkrétny podnik ani v jednom prípade nie je mechanická záležitosť - mimochodom sa podnikové aplikácie nedajú jednoducho podľa obľúbenosti vybrať a stiahnuť z appstoru (zatiaľ nie).
Nie je to ani čisto technická záležitosť, ktorá by patrila do domény IT - nejde o výmenu technológie. Prioritou pri rozhodovaní budú prínosy pre business. Považujem to za pozitívne oživenie – konečne je tu po rokoch zdĺhavého odôvodňovania investícií do ERP systémov téma, z ktorej prínosy priam kričia. A to nielen znižovaním nákladov, ale nájdením nových možností pre zvýšením tržieb (čo je oveľa ťažšie)!
Preto práve teraz pre podniky prichádza správny čas inšpirovať sa z existujúcich úspešných aplikácií a zaradiť mobilné riešenia medzi nástroje na ďalší rozvoj svojho businessu.
*) Zdroj: Benchmarkingová štúdia firmy SAP
blog comments powered by
Veda a výskum v Sovietskom zväze patrili medzi priority, boli bohato subvencované a o jej personálnej kvalite svedčí aj to, že po rozpade impéria sa mnohí sovietski vedci uchytili v zahraničí. Prečo teda v ZSSR nefungovala implementácia inovácií do reálneho života? A prečo niektoré firmy v súčasnej globálnej ekonomike dokážu úspešne zavádzať inovácie a zarábať na nich a niektoré napriek veľkým investíciám do výskumu zlyhávajú?
Príbehy úspešných firiem ako Apple, Procter & Gamble či Microsoft ukazujú, že okrem uplatnenia inovatívnych výstupov vedy a výskumu do chodu spoločnosti je potrebná aj kvalita riadenia, celkové nastavenie v prospech zmien a inovácií a najmä zameranosť na prax. Bez tohto rozmeru sa obrazne môže stať z každej firmy „Sovietsky zväz“, teda firma, ktorá síce veľa investuje do výskumu, ale zabúda inovácie prepojiť s požiadavkami praxe a trhu a následne na nich zarobiť.
Jablko ako dôkaz
Pred pár týždňami sme sa rozlúčili s legendou, ktorá tento status získala už počas života, Stevom Jobsom. V čom bolo tajomstvo jeho úspechu? V nekrológoch sa najčastejšie objavujú slovíčka vizionár a inovácie. Avšak pri podrobnejšom pohľade na jeho životopis vidíme, že ani takáto kreatívna osobnosť nedokázala zaistiť trvalý rast firmy, pokiaľ nespĺňala dva ďalšie predpoklady – riadiacu schopnosť a inovácie zamerané na prax a trhové potreby.
Príkladom je história spoločnosti Apple, ktorá začala sľubne v 70. rokoch, avšak okolo roku 1980 bol Steve Jobs z Apple „odídený“ pre osobnostné zlyhávanie a konfliktnú povahu. Následne sa pribrzdil aj rozvoj firmy, ktorá napriek veľkým investíciám do výskumu a zaujímavým nápadom, nedokázala správne zareagovať na požiadavky vtedajšieho trhu a zarobiť na inováciách. Muselo prejsť niekoľkoročné obdobie, počas ktorého upravili svoje postoje Steve Jobs, aj Apple, aby mohlo dôjsť k ich opätovnému spojeniu na novej báze. Jej podstatou sú veľké investície do vedy a výskumu a kreatívna genialita Steva Jobsa s obnovenou schopnosťou riadiť na jednej strane a prepojenie výsledných inovácií s požiadavkami trhu a ich správna komercionalizácia na druhej strane.
Fascinujúci je úspech týchto prvkov pri pohľade na výsledky firmy v čase ekonomickej depresie. Počas vrcholiacej krízy trhová hodnota Apple rástla, v marci 2010 prekročila hranicu 200 miliárd USD, o necelých 10 mesiacov prekročila už hranicu 300 miliárd a v auguste 2011 sa dostala do pozície najväčšej firmy spomedzi všetkých amerických spoločností. Tento príklad ukazuje, že kombinácia správneho odhadnutia potrieb stagnujúceho trhu, manažmentu zameraného na aplikovanú kreativitu a najmä veľkých investícií do výskumu a špičkovej implementácie jeho výsledkov do praxe, sú esenciami podnikateľskej úspešnosti.
blog comments powered by
Médiami pred pár dňami prebehla informácia, že Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti opäť prepadlo. Ide o päťročný klesajúci trend, ktorým sme si momentálne vyslúžili posledné miesto medzi krajinami V4. Správy o globálnej konkurencieschopnosti pre roky 2011 a 2012 zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Medzi viacerými dôvodmi nášho poklesu bolo i zle fungujúce školstvo a nízka miera inovácií v ekonomike.
Včera som čítal skvelý článok v českom týždenníku Respekt, ktorý mi hovoril z duše. Mladá študentka pracujúca v tíme NERVu analyzovala české reformné snahy za posledné desaťročie a ich úspešnosť. Zaujala ma jedna vec, na ktorú prišla, a ktorá sa ťahá ako červená niť stredoeurópskymi reformnými snahami. Všetci vieme, čo treba urobiť, aby jednotlivé oblasti nášho spoločenstva lepšie fungovali. Reformy na papieri sa príliš neodlišujú jedna od druhej, aj keď sú z odlišného straníckeho tábora. Avšak neschopnosť rozkývať sa, nedostatok politickej vôle či možností, premieňa všetky snahy na márne. Úspešne reformujeme na papieri, ale skutočnú reformu sa zriedka podarí presadiť komplexnú a nezmenenú v zamýšľanej podobe. Pri vyjednávaní sa pôvodný reformný návrh roztaví do neúčinnej zmesi plnej kompromisov. Rovnaký stav panuje i v oblasti podpory inovácií. Zriedka sa síce podarí úspešná synergia medzi univerzitou a centrom excelencie ako v Košiciach, ale celkové fungovanie systému je postavené na zlých základoch a jeho osudom je zákonite úpadok.
Moje názory na spôsoby riešenia tohto neuspokojivého stavu som už popísal v starších príspevkoch. Verím, že podpora projektov spolupráce vedeckých centier a univerzít so zapojením súkromného sektora je v mnohých prípadoch úspešná a zaslúži si prioritnú podporu. Chápem, aké náročné je nájsť odborníkov, peniaze a čas naraz, a to zvlášť vtedy, keď každý naťahuje ruku k štátnemu rozpočtu a Európu obchádza strach z pádu Eura. V podpore inovácií ale vidím jasné benefity v budúcnosti, ktoré sa oplatí podporiť. Žiarivým a často využívaným príkladom je Fínsko, ktoré založilo svoju ekonomiku na inováciách a tie teraz Fínov držia dlhodobo nad vodou. Aj oni museli nájsť odvahu na zásadné rozhodnutia pre podporu vedy, ktoré sa nemuseli všetkým záujmovým skupinám páčiť. Dokázali nachvíľu zatnúť zuby a dnes z toho profitujú. A čo je ešte dôležitejšie, nepoľavujú a dnes skúmajú ďalšie možnosti ako vedecko-výskumný potenciál krajiny využiť. Do inovácií chcú ročne investovať 4 % ročného HDP, pričom 2/3 by mal zafinancovať súkromný sektor a zvyšok štát. Témou dňa sú ale napríklad aj daňové stimuly. Ďalšiu inšpiráciu nájdete
v tomto dokumente.
Oproti tomu, Slovensko sa v stratégii Európa 2020 zaväzuje zvýšiť objem financií na výskum a vedu z 0,48% HDP na úroveň 1% HDP, čo je veľmi skromný cieľ, ktorého skromnosť prekonali nižšími cieľmi iba Malta a Cyprus. Myslím si, že podpora inovácií a vedy si zaslúži viac. Čakáme na odvážlivca, ktorý dokáže usmerniť diskusiu medzi rôznymi záujmovými skupinami a prekopať systém podpory vedy a inovácií od základov. Dúfam, že nečakáme na Godota.
blog comments powered by
Veda neodškriepiteľne formuje celú našu spoločnosť. Akceleruje a určuje smerovanie výroby, dizajnu či umenia. V čase krízy predstavuje pre mnohé krajiny dokonca eso v rukáve. Na druhej strane však veda a výskum sú výrazne ovplyvnené spoločnosťou. To akým tempom jednotlivé oblasti vedy v krajine napredujú závisí do značnej miery aj od finančných tokov do tejto oblasti.
To si dnes uvedomujú aj predstavitelia Európskej únie, ktorí deklarujú snahu o dosiahnutie investícií do výskumu a vývoja na hranici 3 % HDP. Z toho najmenej dve tretiny by mali smerovať zo súkromnej sféry a o zvyšok by sa mal postarať štát. Toto sa však dnes darí len niekoľkým krajinám. A že tieto investície prinášajú svoje ovocie je aj vidieť. Stačí sa pozrieť do Škandinávie a príkladov je hneď niekoľko.
Hlavný cieľom štátu pri podpore inovačnej výkonnosti by malo byť motivovanie spoločností vynakladať svoje finančné prostriedky na zdanlivo menej atraktívne aktivity. Zdôrazňujem slovo „zdanlivo,“ pretože obetovanie peňazí pre službu vede so sebou prináša takzvaný „spillover efekt“, čiže efekt prelievania. To znamená, že takto vynaložené prostriedky prinášajú úžitok celej ekonomike nad rámec priameho zisku, ktorý priniesli. Jednoducho povedané, návratnosť z týchto investícií je často vyššia, ako sa ukazuje v prvom momente. Aktuálnym problémom je však nedostatok väčšieho množstva nakumulovaných finančných prostriedkov, ktoré by takýmto spôsobom mohli byť investované.
Možnosťou ako podporiť rozvoj R&D (výskumno – vývojových centier) v súkromnej sfére je používanie fiškálnych nástrojov zo strany štátu. Ide hlavne o daňové úvery. Tie majú za následok rozvoj vedy a výskumu v niektorých krajinách EÚ. Jedná sa o formu nepriamej finančnej podpory, kde je základ dane príjmov právnických osôb percentuálne znížený podľa výdavkov do výskumu. Vlády si musia v prvom rade uvedomiť, že takéto ústupky sú len zlomkom nákladov vynaložených na prilákanie zahraničných investorov, ale prinášajú dlhodobejšie výnosy z celkovej výkonnosti ekonomiky. Zároveň sa tým podporuje organický hospodársky rast.
blog comments powered by
Snáď každému je jasné, že situácia v našom vysokom školstve má ďaleko od ideálu. Pritom sú to práve vysoké školy, ktoré majú pripravovať budúcich odborníkov, špecialistov, vedcov. S výnimkou niektorých škôl väčšina v porovnaní s tými zahraničnými neobstojí. Zatiaľ nie sme schopní vychovávať dostatočný počet odborníkov v dostatočnej kvalite. Podobne nepriaznivá situácia panuje aj v oblasti vedy a výskumu. Dôkazom, že niečo nie je v poriadku je naša inovačná výkonnosť, či počet medzinárodných patentov registrovaných na slovenské subjekty. Ak tieto oblasti nebudeme rozvíjať, bude to mať negatívny dopad na ekonomiku (a nielen znalostnú), ako aj investície.
Typickým príkladom je IT sektor. A nielen táto oblasť priemyslu potrebuje viac odborníkov, ako sú dnes školy schopné priniesť na trh. Pritom treba povedať, že technické vysoké školy patria
medzi to najlepšie, čo tu máme. Slovensko potrebuje vychovávať viac odborníkov a
na to treba vytvoriť vhodné podmienky (nielen trhové) a v neposlednom rade samozrejme
financie.
Navyše, naše školy stále ešte nepripravujú študentov na to, čo trh potrebuje. Vysokú úroveň vzdelania si na Slovensku udržiavame ešte z minulosti, avšak je cítiť, že klesá. Na mieste je otázka, čo by sa v školstve a vede malo zlepšiť, aby boli svetové firmy na Slovensko priťahované schopnými odborníkmi a špičkovými vedcami. Aj keď u nás je väčšina škôl štátnych, nemal by to byť len štát, ktorý by sa mal polepšiť v ich podpore. Niet pochýb o tom, že skvalitňovať pripravenosť študentov na prax, rozvíjať znalostnú ekonomiku či zvyšovať inovačnú efektívnosť štátu je nevyhnutným záujmom aj súkromného sektora.
Inú cestu, ako súčinnosť a spoluprácu zahraničných investorov a slovenských vysokých skôl, tu nevidím. Množstvo zahraničných príkladov a už aj niekoľko domácich ukazuje, že súkromný sektor dokáže byť vede a školstvu dobrým partnerom. Takíto partneri si vzájomne pomáhajú k ďalšiemu rozvoju. Niet divu, že v najvyspelejších krajinách je to práve súkromný sektor, ktorý rozvíja vzdelávací systém, vedu a výskum. Je totiž dôležité vytvárať dopyt po vedomostiach študentov a to dokáže predovšetkým súkromný sektor. Kto iný by mal školám ukázať, aké znalosti a zručnosti teraz trh požaduje a na čo by sa mali pri výučbe svojich študentov zamerať.
blog comments powered by
Pred niekoľkými dňami médiami prebehla informácia o prieskume, ktorý sa týkal práce Slovákov v zahraničí. Prieskum potvrdil, že máme stále veľký záujem pracovať vonku - za hranicami chce dnes pracovať každý štvrtý Slovák spomedzi uchádzačov o prácu, ďalší o tom uvažujú. Výsledky prišli v čase, keď svoje pracovné trhy otvorili aj Rakúšania, Švajčiari, Nemci a Lichtenštajnci. Čo to pre Slovensko znamená?
Prieskum len potvrdil to, čo sme vedeli už predtým. Záujem o našich ľudí v zahraničí je – a to najmä o tých technicky zdatných. Problémom však môže byť fakt, že tieto profesie sú nedostatočne obsadené nielen v zahraničí, ale aj u nás. Za daných okolností len máloktoré naše firmy dokážu konkurovať zahraničiu výškou platov, či perspektívou kariérneho rastu. Stojíme teda pred otázkou, ako si udržať tých, ktorí tu ešte ostali, prípadne tých, ktorých každý rok opúšťajú naše vysoké školy.
Sme malá krajina, ktorej hospodársky potenciál sa s veľkými európskymi alebo svetovými krajinami nedá porovnávať. Minimálne mzdami v tejto chvíli len ťažko môžeme konkurovať Nemecku, Veľkej Británii či severským krajinám. Čo ale môžeme urobiť, je pozdvihnúť prostredie, v ktorom budú naše talenty rásť a rozvíjať sa. Potrebujeme dramaticky zvýšiť finančnú podporu vedy a výskumu, prípadne povzbudiť čerpanie prostriedkov z eurofondov školami, mimovládnymi či vedeckými inštitúciami. Tu sa pohybujeme kdesi na chvoste európskej dvadsaťsedmičky. Chýbajú nám moderné vedeckovýskumné centrá, naše laboratóriá sú zastaralé. Tých niekoľko výnimiek je stále veľmi málo. Navyše tento trend by mal byť stimulovaný predovšetkým štátom, nielen firmami. Mladé talenty tak dávajú prednosť práci vonku, kde dostanú adekvátne zázemie pre svoj kariérny rast a aj primerané ohodnotenie.
Spolupráca vysokých škôl a súkromného sektoru, ktorá by teoretické či praktické vzdelávanie posunula na vyššiu úroveň, má takisto stále ďaleko od ideálu. Je to škoda, pretože práve dnešní študenti sú našou budúcnosťou. Bez toho, aby naše školy produkovali hotových odborníkov, nebudeme môcť vytvárať podmienky pre rast našich firiem a prílev zahraničných investícií napr. do výskumu a vývoja, či inovácií.
Inak povedané, ak vysokokvalifikovaní odborníci zo Slovenska odídu, na špičkové pracoviská, laboratóriá či výskumné a vývojové centrá môžeme na Slovensku zabudnúť. Ani nie preto, že by v nich nemal, kto pracovať. Jednoducho preto, že ich nikto u nás ani nepostaví. Nebude dôvod. Takéto centrá sú naviazané na kvalitnú pracovnú silu, ktorá má svoje limity. Slovensko už teraz dosahuje strop, čo sa týka ponuky kvalitných odborníkov. Ak sa naplnia prognózy a časť z nich (čo budú spravidla tí najlepší študenti) odíde do zahraničia, tak títo odborníci budú Slovensku naozaj chýbať.
blog comments powered by
V minulom príspevku som napísal niečo o svojej predstave, akú úlohu by mala hrať v podpore inovácií na Slovensku výkonná moc. Znalostná ekonomika bola v tomto príspevku považovaná za absolútne dobro, ktoré je hodné dosahovať. Dnes by som chcel napísať niečo o dôvodoch, prečo je tomu tak.
Asi nie je žiadnou novinkou, keď poviem, že vytváranie vysokošpecializovaných pracovných miest pre mladých odborníkov je pre nich zároveň aj motiváciou zostať na Slovensku a nehľadať uplatnenie v zahraničí. V našej branži sa pohybuje množstvo šikovných ľudí s veľkým potenciálom, ktorý potrebujeme rozvíjať u nás doma. Pre znalostnú ekonomiku je kľúčové, aby na Slovensku pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou zostali a ich počet naďalej rástol. O dôvod viac, keď si uvedomíme, že množstvo špičkových IT odborníkov nedokáže uspokojiť dopyt po nich. Ich odliv do zahraničia by tak mohol znamenať oslabovanie znalostnej ekonomiky na Slovensku.
Prvým benefitom pracovného miesta s vysokou pridanou hodnotou je, že odborník vyvíja originálny produkt, napríklad softvér, ktorý smeruje na vývoz do zahraničia. Nejde pritom o ľubovoľný produkt, pri ktorom záleží len na cene surovín, dopravy, či hodinovej práce a ktorý môže vyrábať prakticky každá krajina na svete. Aby takýto produkt vznikol, je potrebný človek, ktorý prešiel kvalitným procesom vzdelávania v odbore a mal počas štúdia prístup k najmodernejším technológiám. Tento odborník zároveň môže svoje schopnosti v praxi ďalej preniesť na študentov a zvyšovať tak úroveň ich vzdelania a pripravenosť na prax.
Zároveň im tak môže poskytnúť konkurenčnú výhodu na trhu práce. Šikovných študentov môže potom napríklad najímať ako výpomoc pri svojej vlastnej práci. Študenti majú šancu lepšie pochopiť, ako funguje napríklad vývoj softvéru, testovanie alebo optimalizácia. IT špecialista získa pre svoj projekt a pre firmu najlepšie „mozgy“, ktoré možno raz opäť vyvinú ďaľší revolučný a inovatívny produkt, z ktorého bude ťažiť celá firma, región i slovenská ekonomika.
Ďalším dôvodom je udržateľnosť takýchto investícií v krajine. Vysokošpecializované a inovatívne projekty sú totiž oveľa stabilnejšie, nahradiť špičkových odborníkov je v takýchto prípadoch mnohokrát veľmi náročné. Je tu teda oveľa nižšia šanca, že firma presunie svoje kapacity z jednej krajiny do druhej kvôli nižším mzdovým nákladom. Udržateľné investície znamenajú pre regióny stabilitu a sú dobrým odrazovým mostíkom pre ich ďalší rozvoj.
blog comments powered by
Pred pár dňami slovenská vláda vláda predstavila Národný program reforiem pre roky 2011 – 2014, v ktorom určuje prioritné oblasti, na ktorých chce budovať svoju konkurencieschopnosť. Jednou z priorít sú aj “vzdelaní ľudia a inovatívna spoločnosť” – vláda sa v dokumente zaväzuje zvýšiť výdavky na výskum a vývoj a tým zlepšiť kvalitu vedy a vysokoškolského výskumu na Slovensku. Zároveň sľubuje zvýšiť inovačný potenciál hospodárstva tak, aby sa zvýšil podiel high-tech exportu na 14 % do roku 2020. To by mohlo byť kľúčové rozhodnutie, preto by som rád napísal niečo o tom, ako vláda pomohla a ešte môže reálne pomôcť dosahovať rast znalostnej ekonomiky na Slovensku.
Z mnohých konferencií, stratégií rozvoja a deklarácií (Lisabonská stratégia, Európa 2020) je zrejmé, že slovenské vlády rozumejú problematike znalostnej ekonomiky a sú ochotné smerovať k jej dosahovaniu. Ukážkových výsledkov, v previazaní univerzít a súkromných firiem, je však stále nedostatok. Spojenie kľúčových priemyselných odvetví a univerzít funguje na Slovensku iba v štyroch mestách – Košiciach, Bratislave, Žiline a v Žiari nad Hronom. Vláda má však v rukách nástroje, ktorými môže výrazne ovplyvniť inovácie na Slovensku.
Najbližšou príležitosťou pre vládu je stratégia Európa 2020, kde by sme si mali vybrať oblasti, v ktorých je Slovensko silné a tie podporovať. Vláda by si mala určiť odvetvia, do ktorých sa oplatí investovať a tie rozvíjať a ďalej podporovať. Mali by to byť najmä tie, v ktorých by sa Slovensko mohlo stať lídrami v regióne, či dokonca v Európe. A malo by to byť odvetvie s pevnými vedeckými a edukačnými základmi. Spomeňme si na nedávne medzinárodné hodnotenie našich univerzít – najlepšie z nich dopadli tie technicky zamerané. Aj keď je ešte čo doháňať, zrejme práve tadiaľto vedie cesta.
Investície sú priamo previazané s hĺbkou a šírkou pracovného trhu a kvalitou vzdelania vkrajine. Ak investujete do R&D, platí to dvojnásobne. Po hmatateľné príklady ani nemusím chodiť ďaleko. Keď sa rozhodovalo, kde naša firma postaví svoje výskumné a vývojové centrum, jedným z kritérií rozhodovania bola aj blízkosť univerzít. A to tak geografická ako aj mentálna. Američania sa rozhodli pre Slovensko, konkrétne pre Košice. Dôvodom bola jednak úroveň vzdelanosti a tiež kultúrna blízkosť. To, čo bolo na začiatku podmienkou, je dnes predpokladom ďalšieho rastu. Je to tak o kvantite ako aj o kvalite. V Košiciach dnes spolupracujeme s obomi univerzitami a naďalej plánujeme túto spoluprácu rozvíjať. Je viac než isté, že partnerstvá sú pre naše vysoké školstvo veľmi prospešné a motivujúce, rovnako to však platí aj pre firmy. Spokojný je štát a samozrejme študenti, ktorí sa ľahšie uplatňujú na trhu práce. Firmy zase získavajú perspektívnych, kvalifikovanýcha preverených zamestnancov a školy rastú zároveň s firmami a študentmi.
Niektoré univerzity spolu s firmami už ukázali životaschopnú synergiu, ktorá prináša inovácie. Preto si myslím, že pri rozhodovaní o výskumných prioritách pre Európu 2020 by mali získať prioritné postavenie odvetvia, ktoré už preukázali schopnosť prinášať Slovenskej republike benefity. Medzi nimi si zaslúži svoje miesto aj vývoj IT softvéru.
blog comments powered by